Zlomený konár a nový strom

         Krátky príbeh sebareflexie 

 Nedávno ma na stanici v Považskej Bystrici oslovila staršia cigánka so slzami v očiach, či jej rodine nekúpim lístky do Liptovského Mikuláša. Bolo mi jej ľúto, bol som čerstvo po rozchode a tak som sa opýtal, koľko stoja - štyri eura povedala. Cena mi hneď moc nesedela ale tak nejaký príjem mám a aj peniaze. Rodinu neživím. Pri kase mi cigánka povedala, že ešte jeden polovičný(bolo ich tam veľa, nestíhal som počítať a už som si bol vedomý, čo sa deje), dívam sa koľko platím - lístky teda stoja viac ako 4 eurá. Zaplatil som aj tak im kúpil lístky. Cigánka mi ďakovala a priala veľa lásky, nech má Boh ochraňuje a podobne. 

 Bola tam aj zrejme s mužom - ten sedel nehybne so skleným výrazom. Ako chlap, ktorý nedokáže kúpiť lístky na vlak rodine a jeho žena ich pýta od cudzincov. Šťastný určite nevyzeral.

Potom ma ešte zastavilo cigánske dievča, či nekúpim lístok aj jej - ukázal som na jej mamu že už som vám lístky kúpil, ona odvetila, že nie je s nimi a ukázala, že ma štyri eura, doložil som jej teda dve, čo som ešte mal. 

 Šiel som si sadnúť von a cestou ma ešte oslovil malý cigáň so šibalským úsmevom a veselo mi vraví - nemáte peniaze na jedlo? Vyzeral, že hladom netrpí. To som mu už len odvetil úsmev a šiel ďalej.

 Samozrejme som si už od začiatku uvedomoval, že budú chcieť odo mňa, vytiahnuť, čo najviac - sú tak naučení, no nehneval som sa. Pomohol som tým osobám z bodu A do bodu B. Čo bude s nimi ďalej - to už nie je moja starosť.

 Uvedomil som si, že oni len robia tak, aby prežili. Nepoznám ich minulosť ale ako každí ľudia chcú žiť šťastne a netrpieť. Ich deti sledujú ich rodičov a učia sa - ten malý chlapec to pochopil tak, že na jedlo stačí osloviť človeka, ktorý "rozdáva" peniaze. Ale však on sa naučí. Všetci sa učíme a robíme ako považujeme v danej chvíli najlepšie. 

 Zlomený otec si možno niečo uvedomí. Určite vie, že rodinu neuživí len žobraním. Snáď sa im bude vodiť lepšie. Poučiť sa môžeme z každej skúsenosti. 

 A aké bolo moje ponaučenie? Tých bolo veľa a počas písania tohto článku som akosi stále videl sklený, zlomený výraz cigánskeho otca - zlomeného chlapa. Keď sa však zlomí konár aj z toho vie niekedy vyrásť opäť strom, keď sa zasadí do zeme.

  A možno vyrastie statnejší ako predtým. 

M.D.M