Stanislav Grof - Kozmická hra

 Táto kniha mi bola odporučená na tému Vedomie a pominuteľnosť života. Je od českého psychiatra (dnes má už cez 90 rokov). Výskumu Vedomiu sa venuje od začiatku profesného života. Jeho bádanie v tejto oblasti začalo v hippie 60. rokoch, keď sa zúčastnil lekárskeho experimentu s LSD. Po tom, čo bola táto látka zakázaná, vyvinul metódu "holotropného dýchania"(formy meditácie) na navodenie pozmenených stavov Vedomia bez požívania externých látok. Za svoju prax mal cca 4000 pacientov holotropného dýchania a liečil cca 30 000 pacientov v oblasti psychedelickej a konvečnej liečby alkoholikov, narkomanov a iných porúch. V knihe sa zameriava najmä na zážitky holotropného dýchania pacientov a rozoberá jej aspekty.

Sme Vesmír, prežívajúci svoj potenciál?

 Autor - ako odchovanec Freudovej školy - používa vedecké metódy, ktoré spája so spiritualitou, okorenenou o veľmi zaujímavé filozofické vhľady. Nie je to žiadne čítanie na jeden, dva večere. Holotropné zážitky často spája s mytologickými vhľadmi rôznych náboženstiev - Budhizmus, indiánske duchovno, kabala, kresťanstvo, hinduizmus a iné.

 Myšlienok tam je naozaj veľa a zrejme ju budem musieť prečítať ešte raz, pretože je to náročne čítanie. Pokúsim sa ale zhrnúť pár myšlienok, ktoré ma zaujali.

 Prvé príklady holotropných zážitkov v knihe ma neoslovili a skepticizmus pretrvával. Tvrdí, že v holotropných stavoch ľudia opúšťajú svoje telo a ich vedomie sa dostáva na inú úroveň bytia a pocítia tzv. Absolútne vedomie s ktorým buďto splynú v jedno alebo si zachovávajú identitu. Čo je Absolútne vedomie? Dá sa pod tým predstaviť akákoľvek Božská podstata. V knihe nie je asi skoro žiadna zmienka o "duši" alebo Bohu, namiesto toho sa hrá s vedomím - tým čo naozaj jestvuje(alebo je to len ilúzia?). Gróf tvrdí, že naša existencia sa vyvíja a spolu s ňou vedomie, ktoré sa s naším poznaním posúva na ďalšie úrovne.

 Zaujímavá myšlienka je tzv. problém s "božským módom". Predstava nejakej absolútne dokonalej nesmrteľnej bytosti/vedomia môže prinášať problém - nudu. Pre takúto bytosť nie je už nič výzva, nič ju neprekvapí, nemá sa čo učiť. Preto stvoril Vesmír a vedomé bytosti aby skrz ne precítil svoj potenciál a božskú podstatu - Aby Boh spatril Boha. Z tohto pohľadu sa naše smrteľné životy, do ktorých sa rodíme bez poznania a cely život sa učíme javia ako určitý tip daru, kde vďaka pominuteľnosti všetkého naberá zároveň všetko na hodnote. A čo s pominuteľnosťou života? Grof použil zaujímavú metaforu s morom - Pod Absolútnym Vedomím si môžeme predstaviť nekonečné more a naše krátke životy sú vlny, ktoré neustále vytvára vietor. Občas kvapky vody vytvoria samostatnú identitu - to možno, keď v živote dosiahneme stav "osvietenia" aby sa potom vrátili späť do mora a splynuli s ním.

 Ďalej sa pohráva s myšlienkou prepojenosti všetkých a všetkého. Táto myšlienka je prítomná takmer vo všetkých duchovných a náboženských systémoch. Potvrdená je aj vedou, kedy z prvých plynných zoskupení na začiatku vesmíru vzniklo všetko ostatné, čiže doslova sú v nás atómy prvých hviezd.

 Pod pojmom "kozmická hra" si predstavuje javisko, kde scenárista, režisér a herci - tí dobrí a záporáci - je jedno a to iste Absolútne vedomie. Z tejto božskej podstaty je všetko - Svetlo, temnota, vznik, zánik, dobro, zlo atď. Podstate dobra a zla venuje samostatnú kapitolu. V podstate v nej tvrdí, že bez zla, si nevieme predstaviť skutočnú hodnotu dobra. Nenabáda však k nihilizmu - je síce na nás, akou cestou sa vydáme ale zlo predstavuje vždy chaos a utrpenie.

 Keďže Gróf celý život experimentuje a skúma vedomie, poukazuje na to že veda stále nevie, kde presne je v mozgu a ako vedomie vzniká - vieme len, že je s mozgom prepojené. Používa metaforu s prehrávaním filmu v telke (alebo by sa dala použiť aj metafora s hraním hry na PC). Film/hra beží na obrazovke vďaka TV/PC. Film však nevznikol v Telke. Nepreskúmame ho tým, že budeme rozoberať elektródy a iné veci v TV prijímači. Vznikol a preniká do zariadenia z externého zdroja. Keď však telku niečím ovalíte, "stratí vedomie" rovnako ako hlava človeka.

 Čomu sa ešte venuje je tzv. "synchronicita". Moderná veda funguje na empirickom poznaní a kauzalite. V podstate tvrdí, že vesmír vznikol nejakou náhodou a naša planéta a naše životy sú vedľajší produkt náhody. Keď sa však zamyslíme, že ako je možné, že hocičo vôbec existuje, tento vedecký pohľad sa zdá byt nadmieru povrchný(a ani nám to veda nijako neobjasňuje).

 Píše o rôznych príkladoch zaujímavých "náhod". Jeden je napríklad o pacientke, ktorá bola k hocičomu duchovnému a metafyzickému veľmi skeptická. Jedno sedenie mu vyprávala o sne so zlatým skarabeom a v tom niečo narazilo do okna - bol to chrobák, príbuzný skarabeovi, ktorý bol v tej lokalite veľmi vzácny. Náhoda? :) Ale isto máte aj vy podobné zážitky.

 Tak toľko málo k tejto zaujímavej knihe, ktorá mi dala, čo sa týka zmyslu existencie asi zatiaľ najzaujímavejšie vhľady. Samozrejme sú to len úvahy a teórie a treba to brať s nadhľadom :)

M.D.M.