Prečo existuje zlo a utrpenie?

Prečo sa toto deje práve mne? Čo som komu urobil? Tieto otázky si v nejakom bode v živote položil asi každý z nás. Ak nie, mali ste zatiaľ veľa šťastia.
Niekedy sa nám zdá, že život je jedno veľké trápenie a že nič nemá zmysel. Chvíľkové záblesky šťastia skôr či neskôr opäť vystriedajú depresie a demotivuje to.
Život je ako sínusoida. Vlníme sa hore a dole. Najradšej by sme ale chceli svätý pokoj a dlhodobú spokojnosť.
Lenže stagnácia nie je prirodzený jav v prírode.
A už vôbec nie stabilita.
Predstavte si ideálny Raj. Kde nie je zlo a smútok, smrť a utrpenie. Ako by sme potom vedeli, čo je dobré, čo je šťastie a radosť bez toho, aby sme tieto kladné aspekty mohli porovnávať s ich negatívnymi opozitami? Je to trochu paradox ale:
Slnko tancuje s tmou.
- Skutočnú hodnotu dobra poznávame vďaka temným stránkam života.
Tak ako napríklad:
- Skutočnú hodnotu mieru si uvedomíme vždy po vojnových časoch.
Svetlo sa nám zdá najjasnejšie po dlhej tme a vďaka temným stránkam života vieme viacej prežiť tie svetlé stránky.
Dualita bytia je jasná. V depresiách sa nám ale môže mylne zdať, že život je väčšinou len trápenie. A zabudneme na to dobré.
Na oslavách zimného slnovratu som dostal od jedného človeka "jednoduchú" otázku: "Bol si v živote viac šťastný alebo nešťastný?" Po pár sekundách uvažovania som subjektívne povedal, že viac šťastný (boli časy, kedy by som bol povedal opak) a hneď som dodal, že aj keď som si tiež prešiel kadečím, mám šťastie, do akej krajiny a za akých podmienok som sa narodil - že žijem prevažne v mierových časoch a že som sa mohol mať aj oveľa horšie. Veľa Slovákov si neuvedomuje, že žiť na Slovensku je veľké privilégium, ktoré nemá cca 70-80% sveta, ktorá žije v chudobnejších krajinách.
Takže utrpenie je aj vec pohľadu. Vždy nájdete niekoho, kto sa trápi viac. A čo je dôležité, za veľkú časť svojho utrpenia si môžeme sami svojím prístupom a konaním/nekonaním.
Občas si treba sadnúť a zadúmať - či to, čo robím a ako žijem má zmysel z dlhodobého hľadiska.
Zastav sa človek a dúmaj.
Aspoň na chvíľu.
M.D.M.