Potrebuje svet zbojníkov?

 Poslednú dobu si všímam trend, že keď sa niekde začne hovoriť a písať o Jurajovi Jánošíkovi, vždy sa nájdu ľudia, ktorí chcú dať najavo fakt, že Jánošík nebol až taký ľudomil, ako sa hovorí. Naozaj sa čudujem, že je pre niekoho prekvapujúce, že ľudový hrdina nie je postavený na pravde ale na mýtoch. Nie sme jediný národ, ktorý si spravil z lupiča hrdinu. Angličania majú svojho lukostrelca Robina Hooda, ktorý nebol žiadny samaritán ako to vidíme vo filmoch. Švajčiari majú Wiliama Tella, legendárneho ostrostrelca, ktorý zrejme vôbec neexistoval. Škót William Wallace, ktorého pozná väčšina ľudí zo slávneho filmu Braveheart nebol žiadny sedliak, ktorý očarovával princezné ale šľachtic, majúci mocenské záujmy a ktorý zrejme zabil svoju ženu.

 Naozaj sa nemusíme pozastavovať nad tým, že s Jánošíkom to nemusí byť tak, ako sa traduje. Zachovalo sa veľmi málo záznamov o jeho dobročinnosti, ten jediný doložený, myslím, hovorí o tom, že rozdal nejaké ukradnuté prstene mladým dievčatám. Veľa sa toho ale zachovalo v ústnom podaní. Všetci vieme, že keď sa šíria zvesti ľahko sa menia a prekrúcajú. Ale aj tak by som nepodceňoval silu slova - ľudia si nemohli všetko len tak odrazu vycucať z prsta.

"Ľudia vždy potrebujú hrdinov a Ideály."

 Aj keby nebol taký odvážny hrdina, aký je v povestiach, nič to nemení na tom, že môže prísť na svet ďalší Jánošík so skutočne dobrými úmyslami a odvahou. Len ho prosím nehľadajme v politikoch a aktivistoch. Často skutoční hrdinovia operujú v pozadí diania. Nechcú slávu a pozornosť ale preslávia ich skutky. Možno majú len dobré úmysly, možno sledujú aj iné, vlastné a menej cnostné ciele. Možno to bol prípad aj Jánošíka. Ktovie. Keď ho lapili, ťažko ho niekoľko dní mučili aby prezradil svojich kumpánov. Nepovedal nič. Bojoval v cisárskej armáde a vie sa, že to bol vysoký a statný junák - pri pohľade naňho sa dal zrejme testosterón krájať.

 Čo ale možno naozaj obdivovať na podobných ľuďoch ako je Jánošík, je ich neochota zapadnúť do súčasného systému sveta. Samozrejme, robia to aj rôzne kriminálne živly so zlými úmyslami, ale nie vždy je rebélia proti systému negatívna. Proti nesprávnym hodnotám spoločnosti sa dá bojovať aj napríklad samostatnosťou, vzdelaním a navrátením sa k prírode.

 Takmer každý máme v sebe malého Jánošíka. Počas dospievania, keď začneme rebelovať - proti rodičom, škole alebo proti spoločnosti. Vo veku dozrievania, väčšina ľudí zažije aj prvé lásky s intímnosťami, ktoré menia pohľad na svet. Existujú vedecké štúdie (napríklad knihy od vedca Bruca Liptona), ktoré prvé zaľúbenie vysvetľujú z psychologického hľadiska ako niečo veľmi dôležité pre rôzne uhly nazerania na svet a existenciu ako takú a pre ďalší rozvoj človeka. Obvykle pubertálna rebélia opadne a človek sa snaží pekne zapadnúť do chodu spoločnosti a nájsť si v nej miesto a byť šťastný. Nie je na tom nič zlé, pokiaľ je spoločnosť dobre nastavená a prevládajú v nej pozitívne hodnoty. Ale je to tak aj v našej súčasnej spoločnosti? Potrebujeme ďalších "Jánošíkov"?

Odpovedzte vy.

M.D.M.