Bolo koniec leta minulého roku. Mal som za sebou zatiaľ celkom hektický rok - vystriedal som asi štyri práce a bol som zase nezamestnaný. Riešil som trochu zložitý vzťah na diaľku. Bankový účet sa mi pohyboval medzi dvomi a tromi ciframi - ale to nebol až taký veľký problém.
(Na úvod si môžete pustiť niečo na navodenie atmosféry:)
https://www.youtube.com/watch?v=E6JSer9G2lk
Leto som trávil dosť v prírode na prechádzkach a sem tam umeleckým tvoreniím. Potom prišiel občas alkohol a problémy so spánkom. Tak nejak sa mi začal do života dostávať chaos a nihilizmus. Prepadol som asi najhorším depresiám v živote, ktoré trvali vyše mesiaca. K tomu sa pridružili telesné zdravotné problémy, raz som si musel dokonca volať záchranku. Bol som v začarovanom kruhu.
Dni som trávil prežívaním, nasadil som anti-depresíva a lieky na spanie. Ledva som sa pohol z izby a postele. Nevysvetliteľné strachy, úzkosti, palpitácie, chaos v mysli, chodil som ako bezcieľna mátoha po byte. Teraz keď mi je už pár mesiacov fajn, sa tie stavy ťažko opisujú...kto mal niekedy klinické depresie, pozná.
"Nech sa stratí hmla, čo zraky múti"
S alkoholom som sekol. Posledný krát ako som sa opil, som sa ráno nemohol prebudiť. Mal som zrejmé nejakú formu spánkovej paralízy - vedel som, že som hore ale nemohol som sa pohnúť a nič som nevidel. Zrazu ma prebudil neurčitý ženský hlas, ktorý akokeby rezonoval ozvenou a nahlas zašeptal "Miro!" - v tom som sa strhol a otvoril oči. Niečo takéto sa mi stalo prvý krát v živote.
Snažil som sa zdravo jesť a pokiaľ to šlo, sa nejako socializovať a hýbať. Možno mi začali pomáhať aj antidepky a začal som lepšie spávať.
Keď mi začínalo byť trochu lepšie, povedal som si, ako slabo som na tom po duchovnej stránke. Začal som si totižto klásť existenčné otázky: Prečo som tu? Aký je zmysel tohto všetkého? Ako sa vyrovnať s pominuteľnosťou zivota? Má zmysel byť dobrý človek a robiť čokoľvek, keď aj tak všetci raz odtiaľto odídeme? Ako si utvoriť pohľad na svet, ktorý sa často zdá byť absurdný a šialený a zachovať si pritom pozitívne myslenie?
Spomenul som si na jednu knihu, ktorú mi kedysi dal brácho, tuším na vianoce - "Návrat Slovenov v duchu a slove" od Mira Žiarislava Švického. Prišlo mi to ako dobrý začiatok v nejakom duchovnom bádaní, keďže som príslušník slovanskej rodiny a je mi to trochu blízke. Recenzia knihy je na blogu v sekcií "knižné okienko". Kniha mi pomohla, okrem iného, utvárať si pozitívny pohľad na Život a svet. Začal som počúvať jeho hudobnú tvorbu "Žiarislav a Bytosti", ktorá je jednoducho skvelá. Vzbudil sa vo mne záujem o poznanie a bádanie a začal som čítať ďalšie knihy, ktoré tu budem postupne recenzovať. Dali mi odpovede na veľa otázok a pozitívne nastavili "mindset".
V podstate sám presne neviem, ako som sa z tých "temných" stavov dostal. Pomohli mi niektorí ľudia a jednoducho som sa snažil nevzdávať a aj keď bolo moje premýšľanie v tom čase občas "polo-racionálne" stále som sa snažil dačo robiť a zaháňať temnotu. Ľahko sa to teraz píše... Ale čo je dôležité, je to, čo som si potom uvedomil a čo som zmenil.
V tých ťažkých časoch sa obnažila moja chabá duchovná stránka. Moja nevyrovnanosť a nevedomosť. Aj keď ma vždy zaujímali rôzne duchovné smery a otázky zmyslu života, stále som trávil väčšinu času prokrastináciou a nie vždy som žil naplno. Vlastne väčšinou nie. A občas sa mi do mysle zasievalo zlo nihilizmu.
