Modulit a zatnutá päsť
20.01.2024
Čo je Budhizmus? Je to reinkarnácia, karma a pribratý, sediaci Budha? Je to vôbec náboženstvo? Absolvoval som tibetské náuky a dám ti nejaké odpovede.
Absolvoval som prvú hodinu a veľmi cennú skúsenosť Tibetských náuk v Budhistickom chráme na juhu Slovenska. Prvé dojmy z učiteľa(Lámu), mi neprišli moc sympatické - jeho rétorika reči a vystupovanie. Výučbu začal nejakou mantrou(modlitbou) v tibetčine. Na takéto moc nie som.
Hneď v úvode povedal, že v našej kultúre nemáme žiadne hlboké, duchovné učenie, ktoré by nazeralo na realitu z iných pohľadov. Ako človek, ktorý sa už nejakú dobu venuje európskym predkresťanským prírodným "pohanským" duchovným systémom, som razantne nesúhlasil. Mali sme a stále máme, je to však už veľmi ojedinele vyskytujúci sa jav. To bola však prvá a posledná vec, kde som zaujal odmietavý postoj.
Onedlho totižto povedal tri veci, ktoré u mňa vzbudili záujem a zvedavosť a to:
1. Budhizmus nie je náboženstvo.
2. Pojem "Budhista" vznikol pred 180 rokmi v západnom svete.
3. Je zarytý ateista(!)
Ako ďalej hovoril, získal si moje sympatie jeho vedením. Na túto akadémiu som sa prihlásil vďaka knihe od 14. Dalajlámu - Ako byť šťastný (jej obsah je v sekcii Knižné okienko). Čoskoro som zistil, že jeho poznatky a učenie sa zhodujú s tými Dalajlámovými. V to som dúfal.
K tým trom veciam:
1. Samotný Dalajláma tvrdí, že hlavná myšlienka Budhizmu je disciplína a tréning mysle. Sú tam síce veci ako karma a reinkarnácia, ktoré asi každý pozná, ale učenie Budhizmu je najmä o, citujem lámu: " aplikácii 2500 rokov poznatkov o mysli a javoch do bežného života."
2. Počuli ste už pojem "ježišista"? Ja tiež nie.
3. Ja sa síce za ateistu nepovažujem ale dôležité prvky Budhizmu sú logika a racionalita. Toľko k tomu, prečo aj Budhistickí duchovní môžu byť ateisti.
Láma s jeho ženou praktikujú výučbu tibetských náuk cca 30 rokov. Začali sa týmto náukám venovať v 80.tých rokoch, čiže ešte v dosť inom svete. Museli chodiť do Tibetu, Indie a učiť sa od budhistických majstrov. Jeden taký majster, ktorý im pomohol spoluzaložiť ich park s chrámom bol jeden z piatich hlavných majstrov, ktorí riadia 5 hlavných Budhistických chrámov. Takže ich vedenie ide priamo "od zdroja".
Hlavná myšlienka tibetských náuk, známejších pod pojmom Budhizmus, je podľa Lámu náuka o mysle a javoch - s ňou spojených. Na čo sa kladie dôraz v tomto duchovnom systéme je v prvom rade práca na sebe a svojej mysli. Nie šíriť Budhistické myšlienky na druhých ľudí. Nie robiť z druhých Budhistov a vnucovať im niečo. To znie veľmi logicky a zrejme to ma za následok, že nepoznáme výraz ako "Budhistický terorista".
Chceš zmeniť okolie a svet k lepšiemu? V prvom rade pracuj na sebe a ovládni svoju myseľ. Presne toto tvrdí aj Stoicizmus.
Celý čas sa mi páčil racionálny prístup k týmto náukam. Spomínal, že súčasťou Budhovo učenia sú aj rôzne mantry, modlitby a rituály, ku ktorým sa možno neskôr dostaneme ale nie je to to najpodstatnejšie. Koniec-koncov aký význam by malo povinne sa klanať soške Budhu? To ide proti jeho učeniu. Tu nie sme v žido - kresťansko - moslimských (zakalených) vodách.
Budhizmus - náuka o mysli a javoch?
Toto učenie prirovnal k modulite - hmote, ktorá sa vplyvom tepla rúk dá tvarovať. Veci, ktoré sa učia v Budhistickej tradícií sú často veľmi jednoduché myšlienky. Dôležité v tomto prípade je si ich pripomínať a preskúmavať do hĺbky - zahrievať modulit, aby ostal tvárny.
Veľmi oceňujem spoluprácu s "obecenstvom" kde sa nás pýtal otázky. Občas mu niekto aj skočil do reči - videli ste aby niekto v kostole skočil farárovi do reči pri jeho biblických bludoch? Ja som teda bol v kostole našťastie len pár krát ale niečo také som nezažil :)
Jedna otázka bola: "Dajte mi príklad niečoho, čo nemá príčinu." Tvrdil, že príčinu má všetko. Ozvala sa moja myseľ, ovplyvnená rôznymi druhmi a nedruhmi filozofie: "Veľký Tresk" Láma zvedavo zdvihol hlavu: "Kto to povedal?" A začal mi vysvetľovať, že aj ten ma príčinu a tkvie v tom, že Budha tvrdí, že Vesmír vznikol, rozpína sa a potom zase zanikne, aby znova vznikol. To v podstate tvrdia aj niektoré vedecké teórie. Chcel som sa ho potom ešte spýtať, ako Budhizmus vysvetľuje zmysel vesmíru a veškerej existencie, ale to by bola na prvú hodinu asi ťažká téma. :)
Dôraz kládol na neduhy našej západnej spoločnosti - nárast depresií a psychických porúch, egocentrizmus, sebeckosť a chamtivosť bežných ľudí, absencia láskavosti, súcitu a pozitívneho myslenia - a o význame tibetského učenia pre našu spoločnosť. Na to som už dávnejšie prišiel, koniec-koncov preto som tam aj sedel :)
Veľa sa rozoberala téma zla a dobra. Spomenul odpoveď 14. Dalajlámu na otázku jedného novinára, keď sa ho spýtal - "Myslíte si, že v našom svete prevláda viac zla alebo dobra?" Dalajláma odvetil niečo ako - "náš svet by bol zlý, keby novinári začnú písať o dobrých veciach" Nedáva to zmysel?
Pointa je, že o zlých veciach sa tak často hovorí a píše, pretože je to druh "senzácie". Tieto správy prevládajú, lebo človek a náš svet je ešte stále v základoch dobrý a dobro okolo seba považujeme za samozrejmosť. Nikto nebude písať o miliónoch bežných, dobrých skutkoch, ktoré sa stávajú každý deň. Ale keď príde odchýlka vo forme zla, hneď nás to záujme. Tu však stojí za zmienku, že dobra nie je nikdy dosť a že v našej spoločnosti by zla mohlo byť oveľa menej.
Pobavila ma príhoda jednej kresťanky, ktorá povedala že ju z nejakého dôvodu desia sošky Budhu - sediaceho, pribratého, usmievavého chlapíka. Ale z nejakého zvláštneho dôvodu jej pribitý, krvácajúci tesár na kríži príde fajn - ako objekt zbožňovania a uctievania.
Kto uctieva utrpenie - privodí si utrpenie?
Veľká časť prednášky bola o prístupe k zlým, nepriaznivým situáciám v živote. Zdôrazňuje sa tzv. odľahčený (nie ľahkovážny) prístup k nepriazni osudu.
Často sa pri zlej udalosti automaticky opúšťame, rozčuľujeme a "zatíname päsť". Predstavte si myseľ ako vašu päsť. Vždy, keď ste rozčúlený, ju zatínajte z celej sily. Robte to zakaždým, keď do vás vojde a pretrváva zlosť alebo zlé myšlienky. Po celom dni zatínania päste, by vás zrejme dobre bolela - tak prečo to robíme s našou mysľou?
Náhoda chcela, že takmer presne pri písaní týchto riadkov som sedel vo vlaku späť domov a stala sa nehodová udalosť na trati. Bohužiaľ zrážka s osobou...(keď to sprievodca oznámil, prvé, čo do mňa prišlo, bol smútok a to, že ma to aj ako prvé napadlo po núdzovom brzdení a povedal som to spolusediacím. Mal som pravdu, tak som v duchu zvážnel a poprial danej osobe pokoj... pána pri mne zaujalo ako prvé oznámená dĺžka meškania)
Toto vždy znamená niekoľko hodinové zdržanie. Prvé, čo som si povedal chvíľku po zastavení vlaku - nemá absolútne žiadny zmysel sa nad tým rozčuľovať a stresovať, keď s tým vôbec nič nespravím. Som síce dosť unavený ale aspoň budem mať čas dopísať tento článok. Aké jednoduché. Ani ma nenapadlo zatnúť päsť, škoda energie.
Hneď v deň náuky o prístupe k nepriazni osudu som dostal menšiu skúšku. :)
Tu sa dostávam k ďalšiemu bodu a to je vnímanie zlých udalostí. Aj keď ich väčšinou neovplyvníme, vždy môžeme ovplyvniť svoj prístup k ním. Vždy. V tom máme najväčšiu slobodu, tak prečo ju nevyužiť?
Naše staré príslovie hovorí - "všetko zlé je na niečo dobre" k tomuto prístupu nepotrebujeme Budhu, ale tak nejak sme to prevažne v našej kultúre už zabudli. Veľakrát nečakane vzíde zo zlých udalostí niečo dobré, ba ešte lepšie. Niekedy si to uvedomíme až spätne. Čo je naozaj zlé a dobré je niekedy veľmi subjektívne. Treba k tomu pristupovať, že sa to jednoducho deje.
Dal príklad jedného mnícha, ktorému oznámili, že ma ťažkú chorobu a možno rok života. Ani s ním nepohlo a povedal niečo ako "aha, fajn" tak mu to museli viackrát zopakovať, či to chápe - chápal až moc dobre. Mal vytrénovanú myseľ až na takú úroveň. Nemá zmysel sa stresovať a opúšťať, v takomto prípade by to len skrátilo dobu dožitia. Pre väčšinu západných ľudí je to niečo ťažko predstaviteľne (rovnako pre mňa).
Ľudia z Tibetu, ktorí sú prevažne hinduisti a budhisti moc nepoznajú depresie alebo sebanenávisť (Dalajlámovi museli západní psychológovia vysvetľovať akože je to v našej spoločnosti možné a bežné). Napriek tomu, že žijú v oveľa väčšej chudobe. Keď sa im vysvetľuje, čo to je a prečo depresiami ľudia v našej kultúre často trpia, pýtajú sa otázky ako - a to ich máte, lebo trpíte hladom? Nemáte strechu nad hlavou? Mate vojnu? Logické otázky ale máme bohužiaľ náš dravý, kompetitívny, kapitalistický systém plný zvrátených hodnôt a ideálov s minimom duchovna. Máme 100 pohlaví, "inkluzivitu", tony spotrebných výrobkov, ktoré nepotrebujeme, haldu pasívnych stimulantov zábavy, mediálnu propagandu, slabý vzdelávací systém...a dalo by sa pokračovať dlho :)
Rôzne rituály, mantry alebo duchovné šperky dávajú zmysel, v prípade "ohrievania modulitu" a pripomínania si dôležitých duchovných náuk. V tomto prípade vidím v tom význam, pretože tibetské náuky považujem za veľmi užitočné.
Toľko krátke zhrnutie veľmi podnetného tibetského učenia. Bolo toho povedané mnoho, ale toto asi so mnou najviac "zarezonovalo".
Určite sa zúčastním ďalších náuk ;)
M.D.M.
