Miroslav Žiarislav Švický - Návrat Slovenov

07.01.2024

 Po dlhej dobe som prečítal nejakú knihu a veruže to nie je len tak "nejaká" kniha. Dostal som ju už dávno, začal čítať ale rýchlo prestal, lebo v tom čase ma asi zaujímala viac fantasy literatúra. Keďže som si povedal, že sa chcem viac "duchovne vzdelávať", táto kniha sa zdala ako dobrý začiatok.

 Našiel som ju spomenutú v jednom článku s istým religionistom, kde ju odporúčal kvôli svojej odbornosti na tému "novopohanstvo". Trochu som bol prekvapený, lebo som ju považoval skôr za niečo ezoterické. S podobnými reakciami som sa tak isto stretol u ľudí, keď som povedal, že čítam knihu od istého Žiarislava - ľudia sa skôr uškŕňajú a tak isto majú mylnú predstavu o odbornosti knihy (zrejme tam aj hrá rolu jeho nezvyčajné pseudonymum)

 K odbornosti knihy - autor čerpá zdroje z cca 100 diel literatúry najmä od slovenských a českých ale aj poľských, anglických, pobaltských spisovateľov a arabských a rímskych cestovateľov. Na každej strane sú priemerne 3-4 zdroje k téme. Žiadne cucanie faktov a informácii z prsta, takže ma prekvapilo označenie "konšpiračné teórie" na veľkom kníhkupectve Martinus - zaujímali by ma vecné dôkazy k tomuto označeniu Alebo je konšpirovanie to, keď človek prejavuje sympatie k predkom, prírode a rodnej kultúre?

       (Na každej strane sú priemerne 3-4 odkazy na zdroje od cca 80 autorov)


 Kniha je písaná v etymologickom, historickom, archeologickom duchu s odkazmi na slovenskú ľudovú slovesnosť, zvyky a osobnú skúsenosti pisateľa. Autor sa nevyhol ani miernej dávke filozofie a hľadaní súvislosti - a tu sme zrejme pri všeobecnej nižšej kredibilite odbornosti knihy. Aj keď Žiarislav občas nadhodí nejakú vlastnú úvahu, robí to s nadhľadom(občas aj humorom) a vôbec by som celú odbornosť knihy kvôli tomuto nediskreditoval. To, že pár-krát použije slová ako "hmmm" alebo "cha cha", je svojský štýl písania a humoru. :)

 Pisateľ rozoberá duchovné entity a hodnoty predkresťanských predkov na našom území. Počas celej knihy ich umierneným spôsobom konfrontuje s vplyvom kresťanstva. Je načrtnutá filozofia prírodnej "vedomeckej" kultúry, píše o posvätných miestach a obradoch. Rozoberá jednotlivé slovanské Božstvá a prírodné živly. Všetko sa nesie s úzkym prepojením predkov ku prírode. Informácií je tam naozaj viac než dosť.


Majú zvyky, tradície a rituály zmysel?


 Pri opise rôznych rituálov a obradov našich predkov som sa zamyslel nad ich skutočnou hodnotou a zmyslom. Tisícročné zvyky a rôzne tradície mi vždy prišli zaujímavé už len z toho dôvodu, že sa zachovali toľko storočí a že Ja, ako moderný človek, vykonávam tento zvyk tak ako nejakí moji vzdialení predkovia pred 1500+ rokmi. Človek tam cíti určité "magické" prepojenie. Dôležité ale je dôvod a za akým účelom sa vykonávajú. My ich dnes berieme ako nejakú zábavku (napríklad Oblievačka) alebo ako dôvod na dovolenku, prejedanie sa a návštevu rodiny (Vianoce). Myslím, že pre našich predkov mali oveľa väčší význam a boli súčasťou ich prežitia. Psychologický faktor a placebo efekt hral určite silnú rolu. Keď sa dom vydymil určitými bylinkami alebo novonarodené dieťa položilo na piecku(zhasnutú) lebo sa verilo, že to prinesie šťastie a zdravie, ľudia mali lepší pocit na duši. Zároveň obrady boli v minulosti dôležité spoločenské udalosti. Zvyky a rituály udržiavali určitý poriadok v živote ľudí.

 Treba však dodať, že zvyky a obrady mohli byť dvojsečná zbraň a niekedy môže nastať nocebo efekt(opak placeba) - keď sa tradícia dodržala ale aj tak prišli rôzne nepriazne osudu. Osobne si ale myslím, že mali prevažne pozitívne účinky - preto sa zachovali tisíce rokov. Pravidelné rituály koniec-koncov vykonáva aj moderný človek, tie prízemné, ako večer o 19-tej zapínam telku a kukám správy, v piatok sa musím ísť do mesta "zotnúť" a sú tu aj také tie obyčajné, ako raňajšia káva (lebo neviem získať energiu zo spánku a dobrej stravy) a podobne. 

 Veľmi ma inšpiroval autorov vhľad a prístup ku temným a zlým stránkam života. Tvrdí, že starí Slovania nemali temné Božstva a že Černobog bol vymyslený niekedy v období romantizmu, čím som si není tak úplne istý. Každopádne je dobre sa stavať k životu vždy pozitívne, sústrediť v sebe kladnú energiu aj napriek tomu, že sme si vedomý toho všetkého zla, nepriazni osudu a nespravodlivosti vo svete a nájsť si čas sa zabaviť a rozjímať. V súvislosti s týmto som si všimol, najmä u rôznych sympatizantov a vyznávačov severských duchovných systémov, akúsi prílišnú posadnutosť temnotou, temnými božstvami a onou filozofiou "Veď zlo je predsa neoddeliteľná súčasť bytia, je prirodzene byť temný mizantrop, som cool". Nie je vždy lepšie sa sústrediť na pozitívne stránky života? Nie? No tak si pusti do uší ten black metal a opúšťaj sa naďalej. Ale nazabudni, že len s dobrým nastavením mysle a jej ovládnutím môžeš meniť svet k lepšiemu.

 Je náročné obnoviť pôvodnú duchovnú kultúru našich predkov, keďže sa toho málo zachovalo (takí germáni to majú o dosť ľahšie). Aj napriek tomu sa to autorovi čiastočne podarilo takmer "z ničoho" a bez akademického vzdelania, za čo má môj obdiv.

Záver: Knihu určite odporúčam všetkým, ktorí sa zaujímajú o duchovné, predkresťanské hodnoty ale aj tým, ktorí majú radi históriu a chcú sa dačo dozvedieť o našich tradíciách a obyčajoch. Knihu nemožno označiť ako "ezoterickú" ale historicko-filozofickú.

M.D.M.



Vytvorte si webové stránky zdarma!