Meditácia s drevným starcom

 Tu stojí mocný buk, starý možno ako jeden ľudský život. Mám rád stromy a vždy som mal. Čím viac spoznávam ľudí, tým viac mam radšej spoločenstvo drevín. Nič mi väčšinou nehovoria a neotravujú. Nie, ja ich nikdy nepočujem nič hovoriť, nebojte nemávam halucinácie. Ale predsa nejako počujem ich myšlienky. Alebo to, čo by si mohli myslieť.

 Tu pokladám ruku na kôru obrastenú machom. Niektorí ľudia hovoria, že keď chytím alebo obímem strom, že mi odovzdá svoju energiu, nabije ma pozitívnou energiou, vylieči ma alebo také dačo. Pomôžeš mi, starý strom, odovzdáš mi svoju Živu, svoju energiu?

 Samozrejme, že nie, prečo by si mal? Rastieš si tu v pokoji a čakáš, kým ťa človek skôr či neskôr skolí. A tvojich druhov. Čo som pre teba kedy Ja spravil? A pre celý tento Les? Zhola nič. Môžem Vás fotiť a maľovať koľko chcem, to Vám moc nepomôže. To, že si kupim toaletný papier alebo vreckovky z recyklovaného papiera sa moc neráta.

 Občas ale zbieram smetie z lesa. Ale to by tam v prvom rade nemali moji ľudskí bratia a sestry vôbec vláčiť.

 Už si ma zrejme pár krát videl ísť okolo. Hľadím do prístroja v ruke a zachytávam krásu vôkol do zariadenia, odkiaľ to potom nahrávam do "metrixu". Lebo mi asi moja hlava na to nestačí. Až taký som dokonalý. V ušiach mám čosi, čo mi do mysle hrá rôzne piesne - piesne slávy, piesne lásky, piesne veľkých a malých činov. Aký čin je vlastne veľký? To ťa asi nezaujíma ale my ľudia máme takú povahu hrať sa na dôležitých. Alebo možno občas chceme aj robiť dôležité veci bez slávy?

 Tu vedľa teba je ohnisko a lavičky. Asi si počul kopu ľudí riešiť ich civilizačné problémy, ich reči opojené alkoholom, možno občas aj falošný spev. Čo to vieš možno o politike, lebo tú ľudia pri pijatike radi riešia. Ale to ťa nemusí zaujímať. Nikto nie je na tvojej strane, všakže. Už si starý a moc múdry na to, aby si riešil nejakú politiku. Ľudia sú nie vždy taký. Predstav si, že sa spoliehajú na zopár ľudí, aby im zlepšili životy. A keď to nespravia, tak sa jedujú. Ale to už asi vieš.

 Ale predsa cítim zvláštnu energiu, keď ťa držím, jakto? Pretože mne záleží na tebe a celom tomto lese a hocijakom svätoháji na svete. A nie som jediný.

 Ako človek som odsúdený na väčšie činy ako len v kľude rásť a čakať na skol.

A predsa som oproti tebe taký malý.

Ale je malý aj môj Duch?

Je väčší ako tvoj? Alebo máme Ducha rovnakého? Možno sme Jedno. A Jedno je všetko. Všetko je všade. 

 Díky ti, starý strom, si múdrejší než väčšina ľudí, ktorých som poslednú dobu stretol. A netreba ti na to ani vedieť rozprávať. 

M.D.M.