Kontemplácia nad "Osvietením" a "Zmyslom Všetkého"

Moja osobná krátka úvaha nad Zmyslom života, Osvietením a Dobrom.

 
 Aký má mať Človek zmysel v tomto kúte Vesmíru - Všehomíru?
 
 Predstavme si nejakú Prapodstatu vecí a tvorcu nášho Sveta(reality)
 
Môžeme ho nazvať aj Bohom.

 Táto Bytosť (Entita) už dosiahla dokonalosť - všetko pozná, každý kút Vesmíru a ako veci fungujú.

 Skúsme si teraz predstaviť nás ako Ľudstvo, ako tak napredujeme stále skrz čas a históriu. Sme tu vraj nejakých 350 000 rokov. Povedzme, že tu budeme ďalších 100 rokov. Buďme pozitívny - ba možno 1000, ba možno začneme osídľovať iné planéty a budeme tu 10 000 rokov spoznáme celú Galaxiu a za ďalších 100 000 rokov osídlime Všetky známe galaxie a budeme sa stále snažiť byť lepší a lepší v zmysle pochopiť všetkému, množiť sa a milovať - hypotetická úvaha.

A zrazu nastane tzv "Kozmická nuda". Nemali by sme už žiadne výzvy a čo objavovať. Čo potom?

 Prišlo by logické aby sme stvorili nejaký "kút Vesmíru" kde by bytosti podobné nám začali odznova objavovať náš vlastný Dokonalý Potenciál? Prežívať ten proces učenia sa? Začať odznova a objavovať radosti a strasti života?

 Čo týmto chcem povedať, je:
 
1. Pojem Osvietenie alebo dosiahnutie "duchovnej dokonalosti" môže byť nájdenie a navrátenie sa do Prapodstaty vecí a "Zdroja" - Do absolútneho dokonalého Vedomia Vesmíru

 
2. Toto "Absolútne vedomie" tento Zdroj Prapodstaty je vo svojej podstate Dobrý - všetky zlé aspekty sú jeho Deformáciou.

3. Náš život možno chápať ako "výzvu" a hľadanie cesty k Dokonalosti a približovaniu sa tomúto Zdroju - po fyzickej a duchovnej stranke.

Na tejto ceste sa musíme snažiť byť čo najlepšie a dobré bytosti.

Čo znamená "byť dobrý"?

Zachovávať, tvoriť a chrániť akýkoľvek život a držať sa cnostných zásad ako sú - Česť a súcit. 

M.D.M.