Jediná cennosť

Čo je to, na čom nám v živote najviac záleží? Hmotné statky, bohatstvo, peniaze, prestíž, sláva? Väčšina ľudí nikdy nedosiahne finančnú slobodu, sedemciferné číslo na bankovom účte a neplnia titulky novín. Všetky veci ale pominú a na smrteľnej posteli zostane človek len s vlastnou hlavou a myšlienkami.

Materializmus a povrchne úspechy nie sú cennosť. 

(Počas ďalšieho čítania si môžete pustiť túto skvelú, atmosférickú skladbu od Myrkur:)

https://www.youtube.com/watch?v=p34EfZACzx8&list=RDGMEMJQXQAmqrnmK1SEjY_rKBGA&index=10

"Komfort a pohodlnosť zabíjajú potenciál a napredovanie u väčšiny ľudí."

 Nie každý je ale materialista a veľa ľudí si cení duchovné hodnoty. Napríklad krásne spomienky - na prvú lásku, na výlety s priateľmi, na koncerty obľúbených kapiel, na miesta, kde vždy túžili ísť, na dobrodružstva všelijakého druhu pri kráčaní životom. Občas sú to aj tie prízemné spomienky - na divoké party, sexuálne dobrodružstva, pozmenené stavy vedomia vďaka drogám...

 Niekto chce byt jednoducho dobrý človek a verí, že za to raz bude nejako odmenený. Snažiť sa byť dobrý človek, je veľká cennosť ale nie je to jednoduché, najmä keď človek nemá vybudované pevné základy a hlbšie chápanie súvislostí. Potom vznikajú tie ťažké filozofické otázky - čo je skutočne dobré a zlé?

 Niekomu záleží na kariérnom úspechu a samozrejme väčšine ľuďom na svojej rodine - výchova potomkov a zachovanie ľudského rodu, čo je veľmi cnostná a dôležitá vec.

"Zabezpečiť sa, prežiť, rozmnožiť sa a medzitým sa snažiť užívať život - na tom najviac záleží?"

 Jeden slávny podnikateľ raz povedal niečo v zmysle, že keď si človek uvedomí, že raz zomrie, dáva mu to veľkú výhodu nerobiť si s ničím veľkú hlavu. Znie to trochu ako (pozitívny)nihlizmus, ale myšlienka pominuteľnosti, nám okrem depresie dáva určitý nový rozmer. Na jednej strane to často vedie k najhoršiemu nihilizmu a depresiám - pokiaľ je človek zmätený, nemá hlbšie hodnoty, vedomosti a nepochopí život. Na druhej strane, myšlienka, že náš čas je tu len obmedzený, dáva životu novy zmysel využiť tento čas naplno.

Čo je teda tá jediná cennosť?

 Úcta - k vlastnej mysli, duši a sebe samému. To najcennejšie, čo môžeme spraviť, je poznať seba, svoju myseľ, pracovať na sebarozvoji a svojom určení. Nasávať poznatky a tvoriť z nich vedomosti a vedomosti využiť na silné vedomie - sebavedomie. Keď toto človek pochopí, nájde za tým všetkým niečo až trasncedentálne. Znie to moc ezotericky? Pre človeka, ktorý tvrdí, že vesmír a naša existencia je výsledkom čistej náhody odnikiaľ, možno áno :)

"Mať jasného Ducha."

 Všetko raz stratíme, včetne nášho vedomia. Čo je vlastne vedomie? To nám nepovie ani veda - nevie kde presne v mozgu, ako a prečo vzniká. Vieme len, že je viazané na náš mozog a ovplyvňovaním určitých častí mozgu, môžeme meniť vedomie. Vedomie je v podstate všetko a to najdôležitejšie, čo máme - a zároveň veľká neznáma.

To dáva životu "šmrnc" tajomna.

 Jediná cennosť je naša myseľ, náš duch a duša. Keď si to človek uvedomí, na ničom inom mu už nebude tak záležať.

M.D.M.

    Marcus Aurelius - jeden z najväčších filozofov Stoicizmu, ktorý ma inšpiroval napísať tento článok