14.Dalajláma - Ako byť šťastný

 Autorom tejto knižky je psychiater Howard C. Cutler, do ktorej zahrnul rozhovory s Dalajlámom 14. Napriek tomu, že Dalajláma je Hlavný duchovný Budhistickej tradície, poteší aj "hrdých" ateistov, keďže kniha je písaná skôr vo vedecko-filozofickom duchu ako v náboženskom a Dalajlámové myšlienky sú plne pragmatizmu a logiky podporenej o vedecké poznatky. Skúsim zhrnúť aspoň pár myšlienok.

Je zmysel života dosahovať ciele a hnať sa za úspechom? 

 Hneď v úvode Dalajláma rozoberá "esenciu šťastia." V našej západnej spoločnosti je šťastie vnímané ako vedľajší produkt - produkt úspechu, naplnenia cieľov. Založ si rodinu, zarob dobré peniaze, hromaď hmotné statky a šťastie sa určite dostaví. Podľa Dalajlámu by šťastie mal byť skôr stav mysle. Malo by ísť niekde zvnútra. A podľa neho je byť šťastný hlavný zmysel života. Dalajlámove 3 základné, jednoduché "myšlienky šťastia" sú:

1.Som človek.

2.Chcem byť šťastný a vyhýbať sa utrpeniu.

3. Všetci okolo mňa sú tiež ľudia, ktorí chcú byť šťastní a vyhýbať sa utrpeniu.

 Znie to jednoducho a jasne, tak ako väčšina jeho myšlienok, často ich však rozoberá do hĺbky a Cutler ich porovnáva s vedeckými faktami a experimentami. Počas celej knihy Dalajláma prizvukuje jednu z najdôležitejších vlastností potrebných k šťastnému životu - súcit. Vedieť sa vcítiť do pocitov a života druhých ľudí. Tým, že sa vcítime do ľudí, ktorí sú na tom horšie než my, uvedomíme si, aké mame šťastie, že sa máme ako sa máme - že žijeme v prevažne mierových časoch, že máme zdravie aspoň také ako máme atď. Tým, že sa vcítime a pochopíme konanie a správanie tých, ktorých nemáme radi alebo nimi opovrhujeme, zistíme, že za rovnakých podmienok by sme často my neboli o nič lepší. Neznamená to, že máme teraz každého zlého človeka akceptovať ale vyhneme sa tak pocitu nenávisti, ktorí vždy vedie k utrpeniu a nešťastiu.

 Čo sa týka nenávisti, tak Dalajláma sa za svojich 60 rokov(v čase písania knihy) nikdy nestretol so sebanenávisťou. V jeho kultúre je to niečo, čo sa moc nevyskytuje a bol prekvapený, keď sa dozvedel, že v našej západnej kultúre je to pomerne častý jav, ktorí musia psychológovia riešiť s pacientmi. Ak sa dá z ľudského mozgu "vymazať" sebanenávisť, nepôjde to aj s nenávisťou akou takou?

 Náš mozog je veľmi "tvárny" orgán. Keď sa niečomu dostatočne dlho venujeme, mozog si vytvára nové neuróny a vzorce, aby sa nám daná činnosť robila ľahšie a zdá sa nám, že ju vykonávame intuitívne a podvedome a nestojí nás toľko námahy. Je to tzv. "plasticita mozgu". Takto by sa mohol mozog preprogramovať aj na pozitívne myslenie a konanie dobra. Určitým nastavením mysle a vzorcami premýšľania a konania, si môžeme nastaviť myseľ na viac "pozitívnu a dobrú" a dostať sa do "začarovaného kruhu" kde sme šťastný a tak konáme pozitívne činy(to je aj vedecký podložené) a tým, že konáme pozitívne činy, sme šťastný.

 Dalajláma kladie dôraz v "boji" proti negatívnym myšlienkam jednoducho ich vytláčaním tými dobrými. Verí, že človek je vo svojej prirodzenosti dobrý tvor a zlé vlastnosti sa na nás lepia z prostredia a nepochopenia.

 Ďalšia dôležitá vec pri šťastnom živote je vzdelávanie sa. Ako pochopiť svet, keď je taký zložitý? Najlepšie je začať s poznaním seba a svojej mysle. Podľa Dalajlámu je základom celého Budhistického učenia "disciplína mysle" a jej poznanie. Dôležitou súčasťou tohto sú meditácie. Budhistický mnísi ich praktikujú cca 2500 rokov a zrejme už čo to vychytali. Vedci napojili skupinu mníchov na prístroje a merali im a sledovali mozog pred a po meditáciách a výsledok bol, že ich mozog vykonával zlepšenie v rôznych aspektoch a údajoch. V knihe ich podrobnejšie opisuje a myslím, že meditácie sú pre fungovanie moderného človeka, nehľadiac na jeho kultúrne a spoločenské postavenie veľmi dôležité pre prežitie a zrejme tomu bude ešte dobrých pár rokov.

 Moderní psychoterapeuti sa málokedy opýtajú pacienta, či je šťastný, alebo pri dôležitom rozhodovaní, okrem analitického rozobratia problému, sa nespýtajú niečo ako: "Ktorá možnosť si myslíte, že vás urobí viac šťastným?" Tak isto, čo je veľmi dôležité, psychológovia nevenujú pozornosť pacientovmu vnímaniu sveta z hľadiska zmyslu a duchovna. Tieto veci sa vnímajú ako niečo vedľajšie a menej podstatné oproti Freudovým metódam psychoanalýzy. V našej spoločnosti je to možno aj kvôli silnému vplyvu kresťanstva, kde "Boh" a duchovno je vnímané z pohľadu kresťanskej tradície, ktoré zahŕňajú chodenie do kostola, kľačanie pod krížom a iné - pre racionálne uvažujúceho človeka - zbytočnosti. Tuto by som ešte dodal, že podľa mňa to, ako u nás funguje "náboženské vzdelávanie" patrí niekde do stredoveku. Na školách by sa mali študenti predsa učiť o všetkých náboženských systémoch, resp. tých najznámejších - nehľadiac na ich oficiálne vierovyznanie - namiesto toho aby sa tam praktikovali náboženské obrady a venoval sa čas len jednému systému viery...

 Mnoho ľudí po dosiahnutí svojich cieľov, po krátkej eufórií a spokojnosti ľahko upadnú do depresií. Sú známe aj prípady ľudí, ktorí vyhrali obrovské peniaze a po roku - dvoch zrazu nevedeli, čo so sebou a celé dni sledovali telku a podobne. Ono je celkom prirodzené, že sme stále nespokojný. Keby sme taký neboli, stagnovali by sme na mieste. Tu sa ale naskytuje otázka - či napĺňanie cieľov a snov je skutočný zmysel života alebo sa máme jednoducho tešiť, že máme možnosť ďalší deň prežívať radosti a strasti života, dýchať vzduch a vnímať?

Záver:

 Dobré náboženstvo, nie je také, ktoré sľubuje Raj, 72 panien v nebi alebo kde za vás niekto musí trpieť. Dobrý duchovný systém je taký, ktorý z nás spraví trochu lepšieho človeka. Či som po prečítaní tejto knihy šťastnejší, to neviem ale možno som trochu lepší človek :) A určite sa budem štúdiu budhizmu ďalej venovať, pretože tak ako je stoicizmus vysoká škola filozofie, nabral som dojem, že budhizmus je vysoká škola náboženstiev.

Vrelo túto knihu každému doporučujem. množstvo krásnych a užitočných myšlienok. Keby sa každý človek riadil tým, čo je v nej napísané, svet by bol oveľa lepšie miesto. :)

M.D.M.