Alister McGrath - Teória Všetkého(na čom záleží)

Chceš sa vydať na cestu časopriestorom, až za hranice uchopiteľného a pochopiteľného Vesmíru? Chceš vedieť, prečo nevidíme "Boha" ak by aj naozaj existoval? Čítaj ďalej :)

Alister McGrath je Oxfordský teológ(pôvodne študoval prírodné vedy) a údajne aj populárny intelektuál. Viem si predstaviť, ako sa niekto pousmeje, že čo sa má čo teológ kafrať do Einsteina, vedy a vedeckých teórií. Čítaj ďalej, aby si zistil, že niečo takéto je potrebné a nevyhnutné.

Navnadím ťa troma hlavnými myšlienkami, ktoré sa v knihe rozoberajú:

1. Einstein NEBOL Ateista

2. Teória relativity NIE JE o tom, že všetko je relatívne.

3. Teória relativity nebola revolúcia vo vede, ale skôr Evolúcia

"Čo bola "hnacia sila" jedného z najväčších vedcov?"

 Kniha "Teória všetkého(na čom záleží) - krátky úvod do teórie relativity, Einsteina a jeho prekvapivého uvažovania o Bohu" nám v krátkosti (má len 150 strán) načrtne Einsteinov život, vyvracia mýty a misinterpretácie o jeho osobe a myšlienkach, vysvetlí základy Všeobecnej a Špecifickej teórie relativity a Einsteinov vhľad na otázky viery(náboženstva), metafyziky a transcedentálna - na základe jeho rozhovorov, spisov, článkov.

 Je písaná mimoriadne odborne a nezaujato. Na konci je vyše 200 odkazov na použité zdroje a knihy. Na tom Oxforde asi neučí len tak hocikto :)

Prejdem teda k prvému bodu:

1. Einstein NEBOL Ateista

 Jeden z veľkých mýtov o tomto géniovi je, že bol "hrdý" ateista a je niečo ako predstaviteľ "racionálneho ateistického zosobnenia vedy", kde sa duchovno/náboženstvo nemá čo vplietať. Problém s jeho výrokmi a myšlienkami je ten, aký je pri mnohých významných ľuďoch, ktorých intelekt presahuje bežné chápanie - vytrhávajú sa z kontextu a vplietajú sa do rôznych názorov, aby dobre pasovali.

 Einsten povedal, že "Neverí v osobného Boha". Ateisti toto tvrdenie vytrhli a oháňajú sa ním, že jeden z najväčších vedcov bol ateista. Čo tým myslel bolo, že nadviazal na filozofa Barucha Spinozu(ktorého bol obdivovateľom) ktorý tvrdil, že zákony Vesmíru a prírody sú riadené a dané "Vyšším princípom" ale nezasahujú do ľudských príbehov. Pretože podľa tejto logiky, by zasahovanie do životov ľudí, ktorí sú súčasťou prírody, bolo rovnaké, ako keby zasahoval do fyzikálnych, prírodných zákonov.

 Einstein nespĺňa definíciu Ateistu, ktorú sformoval istý, významný "hrdý" ateista Richard Dawkins - podľa neho je ateizmus vylúčnie hocijakej viery v niečo metafyzické a nadprirodzené.

 Aká bola teda Einsteinova "Viera" a duchovné hodnoty? Jeho slovami - viera vo "Vyšší princíp" bola hnacou silou jeho vedeckého záujmu a to platilo a platí aj pre iných vedcov. Vyšší princíp - niečo za hranicami bežnej, vnímateľnej reality a možno aj Vesmíru. Niečo, čo sformovalo realitu, za ktorou sa nachádza hlbší, ba až transcedentálny(tento termín na vedca dosť často používal) zmysel. Tvrdil, že veda je najvyššia forma ľudského bádania ale nedáva nám a nemôže nám dať (vzhľadom na jej exaktnú povahu) odpovede na základne existenčné otázky. Veda tvrdí a objasňuje ako veci a javy fungujú ale nie prečo tak fungujú a aký majú v Kozmickom vnímaní zmysel. Nedáva nám odpovede na základné existenčné otázky - Aký je zmysel všetkého, prečo sme tu, ako máme správne žiť.

 Celý život pracoval na Teórií všetkého, používal na to výraz "Weltbild". Chcel nájsť nie len prepojenie všetkých vedeckých disciplín ale aj filozofie, politiky etiky, morálky. V konečnom dôsledku sa mu to nepodarilo, lebo na to asi jeden ľudský život nestačí, čoho si bol vedomý. Ale podarilo sa mu otvoriť otázky a udať smer. Nie len vo fyzike ale aj metafyzike.

"Boh" sa nám neukazuje preto, že ani tajomstvá prírody a Vesmíru k nám neprichádzajú samé od seba?"

 
 Nebol samozrejme praktizujúci veriaci a po smrti nechcel žiadne náboženské obrady, kvôli zneužitiu na náboženské(politické) účely. Jeho vhľad na duchovné otázky bol rovnako nadčasový a geniálny ako pri vede. Vedu a duchovné hodnoty separoval na dva rôzne vhľady potrebné na skúmanie reality. Zákonitosti fyzickej reality sa nám síce javia a vnímame ju - ale neukazuje nám svoje tajomstvá, na to musíme prísť sami. Rovnako prípadná existencia "Boha" alebo Vyššieho princípu je niečo, čo sa k nám neprihovára ale musíme ju nájsť sami. Skúste si predstaviť, že by sa nám nejaký "Boh" pravidelne zjavoval - káral nás, ukazoval nám správnu cestu, lietal medzi nami ako všemocný duch a báli by sme sa ho a milovali zároveň, predstavte si ten pocit "všemocnej sily", ktorá má nad nami kontrolu, sleduje nás... Dávalo by to väčší zmysel, než tak, ako to funguje v realite? Určite nie. To je dôvod, prečo z nás robí "Ateistov" ;-)

 
2. Teória relativity NIE JE o tom, že všetko je relatívne.

 Einstein ľutoval, ako pomenoval svoju najväčšiu teóriu. Neskôr ju chcel zmeniť na "Teóriu Nemennosti". pretože o tom v podstate je. Základný princíp Teórie relativity tkvie v tom, že všetky fyzikálne zákony ostávajú nemenné, nezávislé na tom ako rýchlo sa objekt pohybuje. Nepochopenie tejto teórie vedie k tomu, že si ju požičiavajú rôzni myslitelia, filozofi a pridávajú si ju do svojich teórií tak ako sa im to hodí, bez toho aby o nej niečo viac vedeli - príklad: "Veď všetko je v podstate relatívne, existuje vlastne nejaké dobro alebo zlo a morálne hodnoty???!!!". Nie je to ojedinelý jav pri iných (aj nevedeckých) teóriách naprieč dejinami. Einstein určite nebol "relativistický nihilista".

3. Teória relativity nebola revolúcia vo vede, ale skôr Evolúcia

 Často sa tvrdí, že Einstein "vyvrátil" Newtonovu teóriu gravitácie. On sám však tento názor nezastával. Čo spravil, bolo skôr vylepšenie Newtonovho modelu. Newton prišiel na to, že dva objekty sa medzi sebou priťahujú, kvôli gravitačnej sile, ktorá vzniká vďaka hmotnosti. To je v podstate pravda - ale Einstein zistil, že gravitácia zakryvuje časopriestor okolo objektov, ktorý spôsobí, že sa objekty priťahujú(preto sa aj svetlo tvorené nehmotnými fotónmi ohýba). Nič nevyvrátil - ale vylepšil, tak ako sa to robí vo vede celý čas.

 Za zmienku určite stojí, že Einstein je autorom jedného z najväčších "odje*ov" v dejinách, ktorý je aj dosť populárny. Ako odpoveď na jeho Teóriu relativity, bola publikácia 100 vedcov, ktorí ju vyvracali. Bolo to počas vzostupu Hitlera a nacizmu. Einstein na toto odpovedal: "Ak by som nemal pravdu, nebolo by treba 100 vedcov ale stačil by iba jeden". Ďalší z prejavov jeho geniality. Určite vedel, že tá kritika bola etnický motivovaná.

 Einstenov prvý vedecký článok, bol to, čomu dnes hovoríme "fail". Snažil sa v ňom vysvetliť prečo kvapaliny v telesách (napríklad voda v strome alebo voda v betóne) stúpajú nahor. Nedal však k tomu žiadne poriadne argumenty. Toto môže byť celkom motivujúce, že aj "majster génius" sa občas utne a každý nejako začínal.

 Jeho ďalšia séria článkov však už bola prevratná, boli to 4 články a okrem Teórií relativity, v nich vysvetlil, prečo sa hocijaké malé častice v kvapaline mimovoľne, bez príčiny pohybujú - pre to, že sa hýbu molekuly kvapaliny. V ďalšom článku pojednával o svetle - zistil, že je to vlnenie a je zároveň tvorené z častíc - fotónov a prišiel na tzv. "fotoelektrický efekt" - pri dopade svetla na povrch sa uvoľňujú elektróny.

 Slávna rovnica E = mc² hovorí o tom, že energia fyzikálnej veličiny sa rovná súčinu hmotnosti a rýchlosti svetla na druhu. Nebola to však úplne originálna myšlienka. Istý J.J. Thomson ešte pred ním zistil, že "nabitý vodič, zvyšuje svoju hmotnosť v závislosti od energie". Einstein však túto myšlienku rozvinul a matematicky potvrdil.
Vysvetlil som to tu dosť jednoducho(zložitejšie by som to asi ani nevedel), v knihe je to rozobraté viac do hĺbky a určite zaujímavo.
 

 Ešte pár slov k Einsteinovmu mysleniu. Sám tvrdil, že väčšinou nepremýšľal v matematických vzorcoch ale riadi sa intuíciou a zdôrazňoval význam predstavivosti. Jeho myslenie nebolo zrejme príliš analytické, čo potvrdzuje aj jeho známy výrok, že "keby nebol vedec, bol by huslista". Tvrdil, že často premýšľal vo vzorcoch hudby a pri písaní vedeckých prác občas hrával na husliach a medzi tým si zapisoval myšlienky, ktoré ho napadli. Tu by som citoval známu Stoickú múdrosť - "Vnímaj svet očami(ušami) umelca". Pri Einsteinovi je to krásny príklad.

 Posledná kapitola knihy sa venovala "kresťanskému chápaniu Einsteina", tú som prebehol rýchlo, keďže nie som kresťan, ale aj tam som si všimol, že autorova argumentácia bola väčšinou pomerne objektívna ale nenašiel som tam nič, čo by ma zaujalo a bibliu naozaj nepovažujem za "návod od Boha".

 Do tohto textu som popridával svoje vlastné, myšlienkové vsuvky, ak chceš presne vedieť, čo Einstein tvrdil a ako premýšľal, doporučujem prečítať túto tenkú, zaujímavú knižku :)

M.D.M.